História
Hrad stojí na bradle
vo výške 497 m. n. m. Počiatky osídlenia hradného kopca siahajú podľa
archeologických nálezov do obdobia púchovskej kultúry. Na hradnom
vrchu bola tiež nájdená keltská minca. V staršej literatúre sa uvádza
nedoložený vznik hradu 1128.
Prvá
písomná zmienka o hrade je z roku 1316, kde sa spomína ako
castrum Bestruche, v držbe Matúša Čáka Trenčianskeho. Po Moháčskej
bitke, 1526 bol hrad centrom lúpežných
výbojov Jána a Rafaela Podmanických.. Po ich smrti sa dostal do
vlastníctva významného magnátskeho rodu Balašovcov, ktorým však čoskoro
prestal vyhovovať a r. 1631 si na úpätí hradného kopca postavili
kaštieľ Burg.
Povstalci Štefana Bočkaya
hrad roku 1604 vyplienili. Balašovci sa zaplietli do Vešeléniho povstania, vďaka
čomu hrad cisárska armáda dobývala a poškodila. Neskôr bol
poškodený aj počas Tököliho
povstania.
Hrad bol síce obnovený, no po výstavbe druhého kaštieľa na úpätí
kopca pustol.
Roku
1698 bol hrad už celkom opustený a neskôr bol v podhradí vystavaný
nový, rokokový kaštieľ.
15. januára 1858 o 8. hod. večer postihlo
mesto a hrad zemetrasenie, pri ktorom sa údajne zrútila veža väznice.
Na
konci 19.stor. navštívil hrad aj významný Uhorský pamiatkár, rodák
z Bratislavy József Könyöki a takto hrad zakreslil.
|

|

|

|
|
pohľad z juhu
|
pôdorys
|
pohľad zo severu
|
|